Žiadna poriadna párty sa nezaobíde bez bolestí hlavy, nechutenstva a podobných signalizátorov kvality uplynulého večera. Niekedy sa dokonca stáva, že porovnaním vlastníctva z predchádzajúceho večera a nasledujúceho dňa dôjde k odchýlke. Občas si domou prinesieme viac, ako by sme mali, inokedy menej. Jedna kamka zistila absenciu telefónu. Nič neobvyklé. Mišulda je ale iný prípad. Telefóny sa jej asi boja, alebo niečo podobné, lebo priemerne jej vydrží cca dva týždne, potom zmení majiteľa. Ale tento bol pre ňu tiež trochu zvláštny. Zlanárila ho od sestry s tým, že sa ide stať zodpovedná, bude si veci vážiť a stane sa lepším človekom. Vydržal jej dva dni.
Mnohí z vás by ste ju nazvali nezodpovednou. Mnohí z vás by mali pravdu. Ale povedzme si úprimne kto z nás nezodpovedný nie je? A ja som zástanca názoru, že zodpovedný nikto na svet nespadol. Zodpovednosť formuje spoločnosť.
Otázka na zamyslenie; dokáže nás táto spoločnosť vyformovať natoľko, aby sme boli zodpovední, čiže aby sme si uvedomovali následky svojho konania a dokázali niesť následky? V teoretickom prístupe Japonského manažmentu sa stretávame s pojmom „implicitné kontrolné mechanizmy“ to je niečo ako svedomie. V našej kultúre sa zameriavame skôr na „explicitné kontrolné mechanizmy“, takže nejakú osobu alebo inštitúciu, ktorá nás kontroluje a robí zodpovednými. „Quis custodiet ipsos custodes?“ (Kto bude strážiť strážcov? Otázka rímskeho cisára ohľadom jeho bezpečnosti.) V prípade, že nám z následkov nášho konania nejako podarí vykľučkovať tak je všetko v najlepšom poriadku a nie sme povinní prijať zodpovednosť za naše počiny. Spoločnosť nám sama dáva príklad, keď sa napr. PPP projekty rádovo predražia o 30% a zodpovednosť zato nesie niekto iný, ako by mal. Môže z nás takáto spoločnosť vychovať zodpovedných občanov?
Mišulda je pravá tatranka, keď v pléne zaznela hláška „hrdý Tatranec pije borovičku bez zapijatka“ tak autor tejto vety ani nestačil dopovedať a Mišulda mu už trhala fľašku z rúk a pár chvíľ po konzumácii sa už triasla z vyváženej chuti liehu a ihličia. Keď turista príde do Tatier je v inej dimenzii, aký tu máme pokoj, akou krásou sme obklopený, ale skúste žiť tu, to nie je žiadna slasť. Väčšinu roka je tu zima, každý z tade uteká, lebo sa tu nedá zamestnať, tí ktorí tu ostanú, tak sú zrazu sami ako prst čo nie je trikrát príjemné a nakoniec tiež odídu. Nedá sa tu nijak kultúrne vyžiť, kino nefunguje, divadlo je raz do roka a najväčším kultúrnym zážitkom je vianočný program základných škôl „pod jedličkou“ a primátorská kapustnica.
Mesto sa zaujíma výlučne o svoj biznis a obyvatelia, platcovia daní, nech si robia čo chcú. Tak po tretí krát a naposledy, je schopná táto spoločnosť svojím nezáujmom, kapitalistickým myslením a všadeprítomnou korupciou vychovať zodpovedných ľudí?
Mišulda si vstúpila do svedomia a všetci jej držme palce aby mobil nestratila, ak sa niekedy ešte rozhodne nejaký si zaobstarať.
Celá debata | RSS tejto debaty