Rozšíriť si obzory prostredníctvom štúdia na vysokej škole. Ísť vyskúšať vysokoškolský život. Odložiť pracovný život. Prečo nie? Aj toto sú niektoré z častých dôvodov, prečo „zabiť“ čas na vysokej škole. Pred nedávnom som videl skicu od Shootyho, v ktorej popisuje princíp školstva poznámkou: „Ak sa budeš dobre učiť, budeš učiteľom alebo vedcom“. Inak povedané, žiaci, ktorí sa veľmi dobre učili a boli kreatívni, zarábajú vo vede na Slovensku priemerne 872€ a ako vysokoškolský pedagógovia 964€.
Ak prioritou pre vaše rozhodovanie o štúdiu bude mzda, resp. atraktivita študijného programu z pohľadu zamestnávateľov, tak je dôležité si uvedomiť, že práca ktorú ponúkame zamestnávateľom, je vlastne produkt, ktorý je ponúkaný spotrebiteľom. Dopyt po práci by mal tvoriť ponuku. Ale bohužiaľ to tak nefunguje. Na Slovensku je zvykom tvoriť študijné programy podľa kapacít univerzity, čiže podľa dostupných garantov, priestorov,… čím viac, tým lepšie. Ak je momentálne veľký dopyt po programátoroch javy, nie je zaručené, že to tak bude aj o päť rokov.
Jeden profesor mi raz povedal, že poznatky nadobudnuté v tomto predmete v praxi nevyužijem, ale keďže tvorca študijného plánu to považuje za mimoriadne dôležité pre naše vedomosti a zručnosti v praxi, tak by sme sa to mali hĺbkovo učiť. Niekedy prirovnávam vysoké školstvo k učeniu sa kuchárstva. Predstavme si, že budúci kuchár je 4 roky pripravovaný v škole výlučne teoreticky. Z kníh sa naučí ako sa správne drží varecha, ako správne krájať či ako chutne variť. Škola skončí a tento človek je zaradený do praxe. S prvým dňom nástupu do zamestnania si uvedomí, že všetko čo sa učil bolo fajn, ale iba v škole. V praxi je nepoužiteľný a ostáva mu jediné – všetko sa učiť znovu.
Vysoká škola vás naučí rozmýšľať, niektoré odborné slová, ktoré sa k vám dostanú vám budú veľkou pravdepodobnosťou známe a hlavne vás naučí sa učiť. Čo sa v praxi určite hodí, keďže sa všetko budete musieť naučiť ešte raz. Dostanete sa k novým ľuďom, nové kontakty, kamaráti, naučíte sa chľastať a získate veľa príhod, z ktorých väčšina nie je vhodná na šírenie. Má to aj temnú stránku, ak si nedáte pozor, tak vás vaše štúdium pripraví aj o to najcennejšie čo máte, predstavivosť a kreativitu. Svetoví inovátori ako Einstein, Tesla či Edison to v škole nemali najľahšie, ale predstavivosť a kreativita im ostali.
Ak sa rozhodnete ísť študovať, musíte si vybrať, na ktoré pracovisko. Ja hovorím, že čím bližšie domu, tým lepšie. Ak by vám tento nástroj rozhodovania nestačil, je možné rozhodnúť sa podľa ratingu VŠ. Na Slovensku si popredné miesto v hodnotení vysokých škôl vybudovala ARRA, Akademická rankingová a ratingová agentúra. Jej hodnotenie je dobré, ale pre budúceho študenta nie je až tak užitočné ako napríklad hodnotenie cez aulu, ktorá ponúka viacero možnosti určovania poradia fakulty alebo konkrétne študijného programu. Popri týchto možnostiach by som však neodporúčal opomenúť najefektívnejšiu analýzu, opýtať sa kamaráta ako sa mu páči na jeho škole.
Vzdelanie z hľadiska politikov alebo najvyšších úradníkov, je neprijateľné. Jedna z vecí, ktoré na väčšine vysokých škôl získate je všeobecný prehľad. Volič, ktorý dokáže vyhodnotiť politickú propagandu už pred voľbami ako irelevantnú, je nepriateľ väčšiny politikov na Slovensku. Ale naši najvyšší úradníci si na to našli spôsob. Pomocou orgánu, ktorý si hovorí akreditačná komisia každoročne sťažuje podmienky fungovania vysokých škôl. Nerozumiem tomu. Tento princíp je začiatkom konca. Veď dopyt po vzdelaní tvorí ponuku, aspoň by mal. Tak prečo násilne zatvárať školy a odbory, či už súkromné alebo verejné, či už s tradíciou alebo včera otvorené. Odpoveď je jednoduchá – pod zámienkou veľkých výdavkov a kvality vzdelávania systematicky znižovať podiel akademicky vzdelaných ľudí na obyvateľstvo Slovenskej republiky.
Ísť na výšku a či nie, odpoveď je z mojej strany úplne jednoznačná, určite áno. Aj keď iba na jeden semester, ale ten čas bude stáť zato. Určite získate nový pohľad na veci, spoznáte nových ľudí a možno sa vám to aj zapáči.