O krajine, kde bolo všetko naopak. . .

16. apríla 2014, rigi, Ekonomika

 

O zákone, ktorý hádže polená pod nohy už stáročia zaužívanej tradícii, postav dom zasaď strom, asi netreba veľa rozprávať. Pohrávam sa s myšlienkou, že prečo?

Jedným z dôvodov, prečo by vláda schválila tento zákon môže byť zas to staré a známe „potrebujeme naplniť rozpočet“. No raz to prísť muselo. Taliani majú ročný poplatok
za pas 1000€ a majú to vymyslené tak, že pas sa vracia s poplatkom, takže je otázne či sa ho vrátiť oplatí. Gréci daň za elektrickú zásuvku. A my sme zas vymysleli kontrolný systém pre DPH alebo ja neviem prečo. Neviem či je to dobrý zákon v tomto ponímaní. Legislatíva všetkých povolení potrebných k stavbe je aj tak celkom zložitá. Ten kto má „peněz jako želez“, pre neho to nebude problém vymyslieť tak, aby dobré bolo, a ten kto ich bohužiaľ až toľko nemá, tak ten je jednoznačne za ten zákon povďačný.

Ako malé dieťa som chápal DPH ako daň za luxus. Ten kto si chce dopriať luxusnejšie spotrebné tovary, tak nech za to platí. Doteraz nechápem názvu daň z pridanej hodnoty, keďže ju platím ako za tovary obyčajné, tak aj za luxusné – ak som taký tovar vôbec niekedy mal.

Ďalší z možných dôvodov je tiež mimoriadne prostý. Pomsta. Je vysoko pravdepodobné, že zákon bol pripravovaný už pred voľbami, po voľbách ľahučko upravený a tu ho máme. Veď čo môžeme čakať od človeka, ktorý sľubuje sociálne istoty. Myslím, že týmto predvolebným sľubom, pardon bludom, už predčil aj blud o dvojnásobných platoch z dielne Mikiho Dzurindu.

Vrátim sa málinko do minulosti, do čias, keď po hlavách slovenských politikoch skákala gorila. Predpokladajme, že vynesenie spisu na svetlo bola iba politická konšpirácia. Kto ju vyniesol? Jednoducho, kto na tom najviac získal? Je to všetko fajn, ale rozmýšľam
nad prekážkou, ktorá ho môže zastaviť v ceste jeho egoizmu. Čo príde ďalej, odhlasujeme si trest smrti alebo schválime daň za svetlo?

Vidím, ako sa tu rúcajú základy stabilnej spoločnosti, vidím, ako sa zo všetkých síl snažia vo vláde udržať aj politici, ktorí tam už nepatria. Keď vznikne nejaký problém,
tak namiesto plošného riešenia sa v médiách rozšíri nejaká horúca novinka, ktorá odkloní náš záujem. Do školstva sa zásadne neinvestuje. Padajú mosty. Oligarcha ovláda dianie
na Slovensku bez toho, aby to spoločnosť vedela, kiežby len o to mala záujem,…

Nestrácam nádej, nemôže to tak ísť donekonečna.