V časoch dávno minulých, keď novinár články písal a nie iba kombinoval písmenka do slov, keď reportér podával informáciu a nerobil z nej marketingom poznačenú senzáciu a keď ľudia boli ešte slobodný.
Lucy Marganová je prvá žena, ktorá získala Pulitzerovu cenu v kategórii investigatívna žurnalistika. Táto novinárka odhalila drogový kartel na Floride, napísala o ňom článok, ktorý sa postaral o teplé miestečko v base pre približne dvesto osôb. V deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia článok takého to typu od ženy vôbec nebol bežný. Novinárky nežnejšieho pohlavia sa k inestigatívnej žurnalistike stávali s rešpektom a venovali sa skôr ľahším témam. Pri napísaní prvého slova na papier bolo Lucy jasné, že to je niečo veľké a skončí to pre ňu buď veľmi dobre alebo veľmi zle.
Doba ide dopredu, ľudia sa menia. Fenomén dnešného sveta je úplne špecifická forma kapitalizmu, ktorá našla uplatnenie asi vo všetkých sférach ľudského života. Stráca sa zmysel pre zodpovednosť, citlivosť svedomia, princíp subsidiarity a v neposlednom rade sa do pozornosti dáva jeden krásny výrok „homo homini lupus“ (Titus Maccius Plautus), znamená človek človeku vlkom.
V súčasnosti, v sedemdesiatich percentách rôznych periodik, ktoré vychádzajú skoro dvakrát do dňa, sa nepíše skoro o ničom. Stránky nehodné spálenia v krbe. Problém však netkvie iba v tom, že by žurnalisti nemali záujem písať o informáciách, ktoré by stáli za prečítanie, alebo uverejňovať prenádherné beletrizované state, ale v tom, že kto by to čítal. Bullshity predávajú. Niekedy sa pozastavím nad záujmom väčšiny populácie práve nad týmito lacnými prázdniny vetami.
Na televíznych obrazovkách bežia televízne noviny každú chvíľu, už ani neviem koľko ich počas dňa je. Rýchle televízne noviny, Prvé televízne noviny, Televízne noviny o sedemnástej, Krimi noviny, je ich až moc, nemyslíte? Média si pomocou peoplemotrov veľmi rýchlo zistili čo a kedy, má najvyššiu sledovanosť, oni sú takpovediac tiež podnikatelia, čo chcú maximalizovať svoje zisky.
Nie je možné, aby na Slovensku každý deň okradli nejakého seniora takým istým scenárom ako sa notoricky často dozvedáme z Televíznych novín. Ťažko povedať koľko percent reportáži sa nikdy nestali, a koľko percent sa stalo úplne inak. Najviac ziskové časy vysielania budú pravdepodobne tie počas ktorých je naše nič nerušené sledovanie predsa len prerušené reklamami, napríklad Televízne noviny. Najväčšej diváckej účasti sa tešia spoty plné násilia a sĺz. Čím silnejšia emócia tým lepší predaj. Ja ľahšie vytvoriť negatívnu emóciu ako pozitívnu.
Asi nikto nevie s určitosťou povedať, kde sa táto hra začala, či masmédia začali svet zaplavovať lacným obsahom a populácia si na to zvykla, alebo si to vyžiadala ona sama a ponuka sa prispôsobila dopytu. Nepodporujme svojím nákupom to čo si to nezaslúži, začnime byť na seba trochu náročnejší. Pri takto nastavenom trende o pár rokov nebudú masmédia hovoriť o tom čo sa stalo ale o tom čo sa stene.