mr blog

Problematiku nezamestnanosti, resp. politika ktorá túto skutočnosť pozitívne ovplyvňuje považujem za jeden zo základných pilierov stability novej ekonomiky. Vo svojich úvahách staviam na tom, že väčšine populácie, tak ako mne, rodičia vštepovali do hlavy praktické aplikácie hesla, „bez práce nebudú koláče“. Nechcem sa v tomto príspevku moc dotýkať našej väčšinovej menšiny, ale niekedy mám pocit, že sa držia hesla „bez práce sú koláče a vždy iba zaplače ten kto sa na nich po celú dobu drel“. Je pravda, že majú menšiu pravdepodobnosť zamestnania, ale tak v prvom rade si za to môžu sami.

Každý, čo si kedy hľadal prácu tak na internete určite poprezeral stránky typu profesia.sk, ponuky.sk či upsvar.sk. Najsympatickejšia z nich mi je asi profesia, vždy tam nájdem nejaký inzerát, ktorý mi pozdvihne telo aj myseľ. Naposledy som tam našiel inzerát, kde na pozíciu upratovačky požadovali vzdelanie od základného až po doktorát v podmienkach na prijatie som našiel  aktívnu znalosť anglického a nemeckého jazyka čo si hneď overili keď v termíne nástupu bolo napísane asap (as soon as possible). V hlavičke nezabudli uviesť, že radšej by priali dôchodkyňu ktorej ponúkali prácu v mladom a zábavnom kolektíve, spojenú s kariérnym postupom a v závere uviedli, že táto pozícia je vhodná aj pre absolventa.

Kamarátka si na tejto stránočke našla inzerát ktorý jej sľuboval atraktívnu prácu v mladom kolektíve,  flexibilný pracovný čas a neskutočne kvantá mimopracovných výhod. Realita bola taká, že jej kázali chodiť od dverí k dverám ponúkať a zavádzať ľudí aby si len kúpili jej výrobky. Vtedy tam bola prvý a poslednýkrát. Myslím, že to bola pozícia na marketingovú manažérku, mzdové podmienky boli ustanovené dohodou, ale moc sa nedohadovali, bolo to pár centov nad minimálnou mzdou.

V našej malej krajine neobmedzených možností a obmedzených ľudí (aspoň tak to na prvý pohľad vyzerá) je minimálna mzda na úrovni 337,70€ čo náš zaraduje medzi krajiny z najnižšou minimálnou mzdou ako sú napríklad Rumunsko, Poľsko či Česko.  Ďalším fenoménom je priemerná mzda, ta činí cca 780€. Neviem ako ju počítali, ale tento údaj nepovažujem za moc smerodajný, privítal by som napríklad keby sa vykazoval medián mzdy alebo medián príjmov domácností. Pre hodnotenie ekonomiky by to bol zaujímavejší ukazovateľ.  A keď sme už pri tých číslach bolo by vhodne pripomenúť, že na Slovensku je miera nezamestnanosti momentálne na hladine 14,5 %. Najmenšia bola zachytená a bratislavskom a najväčšia, ako obvykle v prešovskom a košickom samosprávnom kraji. Za ideálnu mieru nezamestnanosti na považuje hranica 5.5% a rozdiel 9% mi príde celkom dosť.

Pri takto vysokej nezamestnanosti a pri takých ekonomických a hospodárskych podmienkach, aké sa akosi vyskytli, nie je prečo čudovať ak príde uchádzať o prácu na pohovor, kde si pravdepodobne nájde aj nových kamarátov, lebo medzi toľkými by bolo takmer nemožné si ich nenájsť, odíde nie moc šťastný. Obvykle sa s ním rozlúčia so slovami: „o našom rozhodnutí či sme si vás vybrali alebo nie vás budeme informovať mailom do dvoch týždňov. V prípade, že si Vás nevyberieme tak vás budeme archivovať v našej databáze a pri voľnej pozícii vás prizveme na pohovor. Dúfame, že pri negatívnom rozhodnutí nezanevriete na našeu organizáciu.“

V tom lepšom prípade sa dozvie že práve on bol ten šťastný a je tu možnosť mať prácu, ale aj tak odíde nie moc nadšený keď sa dozvie  o mzdových podmienkach, že ako novému mu môžu dať 550€ mesačne, samozrejme v hrubom a očakáva sa od neho kreativita, zodpovednosť mimoriadne predikčné a koncepčné schopnosti,…

Ak chcete zarábať viac nestačí byť iba šikovný ale treba byť aj skiller, nevyberať si prácu, ktorá sa prvá naskytne, ale ktorú robiť naozaj chcete a keď vám aj tak nesadne tak slušne poďakovať a zobrať roha. Nikto vám nedá 2500€ ak ste iba tuctovo vyrábaný pracovník, musíte mať niečo viac a hlavne radosť z práce, tá urobí veľa. Ak si zoberieme vzorku dvoch pracovníkov, ktorí vykonávajú tú istú prácu a jeden z nich bude v práci šťastný a bude zarábať dajme tomu 550€ a druhý bude odpočítavať minúty do obednej pauzy, do práce bude chodiť so zovretými päsťami a nechutenstvom ale s výplatou 650€, tak z empírie vieme povedať, že práca vykonávaná pracovníkom s úsmevom na tvári bude kvalitnejšia. Ak by sme sa ich oboch opýtali na názor na ich prácu, tak by ju hodnotil pozitívnejšie pracovník s nižším príjmom. Dnes sa peniazom prikladá oveľa väčšia spoločenská hodnota,  akú skutočne majú, niekedy netreba pozerať iba na nich.

Na druhej strane, ak chcete byť sám sebe pánom a máte na to žalúdok, tak prečo nepodnikať. Síce táto neistá činnosť pre podnikateľov nie je moc príjemná, ale stále sa tam dá uchmatnúť si kúsok koláča. Ťažko povedať čo je lepšie, ale  pri cca 44% daňovom zaťažení, pri neustálom strese a pri vonkajšom ponímaní podnikateľa ako zlodeja a podvodníka by som asi preferoval byť zamestnanec. Rád by som takto apeloval na ľudí, ktorí takto podnikateľov vnímajú. Na západe keď niekto podniká tak mu ľudia tlieskajú a vážia si ho,  lebo on je ten šikovný.  Dokáže plávať v systéme, ponúka prácu a zlepšuje ekonomiku.

Tu bude iba zlodej, neviem prečo ale keď ma nikto na Slovensku peniaze a je šikovný, tak je vždy iba zlodej a podvodník. Ľudia nedokážu prijať presvedčenie o jeho šikovnosti a práci, ktorá za jeho úspechom stojí. Samozrejme sú aj zlodeji, ale tých nie je až taký problém rozoznať a čo je zaujímavé ľudia k nim prejavujú častokrát väčšiu dôveru ako ku obyčajným podnikateľom. Tu našu nechápavosť ja asi nikdy nepochopím.